Reklamné PR články a SEO texty zadarmo

V súčasnosti je podľa odhadov v SR v prevádzke len niečo vyše 144 000 m² kolektorových plôch. Podľa Národného akčného plánu by mali na Slovensku do roku 2020 pribudnúť kapacity slnečných kolektorov schopné vyrobiť 28 ktoe tepla. Pri priemernom energetickom zisku 350 kWh/m².rok to predstavuje vyše 930 000 m² nových kolektorových plôch. Na obdobie rokov 2011 až 2015 však bol naplánovaný prírastok iba 166 000 m² kolektorových plôch a v rokoch 2016 až 2020 až takmer 764 000 m² kolektorových plôch. Súčasný vývoj situácie na trhu kolektorov v SR a neexistujúce dotácie však naznačujú, že ani tento málo ambiciózny plán sa nesplní. Informoval o tom Milan Novák, podpredseda Československej spoločnosti pre slnečnú energiu a riaditeľ THERMO|SOLARU Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom.

,,To, čo plánujeme namontovať v najbližších piatich rokoch, to sa už dnes v susednom Rakúsku, ktoré je so Slovenskom približne porovnateľné veľkosťou i počtom obyvateľstva, namontuje za cca pol roka. V roku 2020 by sme  v SR mali mať 0,185 m² kolektorovej plochy na obyvateľa, ale v Rakúsku to budú až 3,0 m², čiže viac ako 16 násobok. Aj tento pesimistický plán je však ohrozený, pretože vládnou prioritou je rozvoj jadrovej energetiky a ani úsporné opatrenia v eurozóne i SR nevytvárajú dostatočný priestor pre väčšiu stimuláciu rozvoja obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Navyše, sú stimuly v oblasti OZE zatiaľ jednostranne smerované na ekonomicky  najdostupnejšie  využitie biomasy. Nie je to príliš zmysluplné, pretože biomasa je jedným z mála OZE, ktorého obmedzené zdroje by mali byť prednostne využívané hlavne na vyrovnávanie kolísavého výkonu ostatných OZE, hlavne slnka a vetra“, konštatoval  M. Novák.

Dodal, že už v súčasnosti v niektorých oblastiach Slovenska drevná hmota na spaľovanie chýba, pričom aj drevospracujúci priemysel s jej nedostatkom zápasí už dlhšiu dobu. Počítať s väčším vyčleňovaním  poľnohospodárskej pôdy na pestovanie rýchlo rastúcej biomasy  je nerealistické, ak sa má zároveň zvýšiť podiel biopalív v doprave zo súčasných 4,1 na 10 % v roku 2020.

,,V období apríl 2009 až november 2011 boli po prvý raz v histórii Slovenska  zavedené dotácie na slnečné kolektory a kotly na biomasu pre domácnosti. Dotácie boli mimoriadne dobre načasované, pretože Slovensko bolo jednou z mála európskych krajín, kde po roku 2008 sa trh slnečných kolektorov neprepadol. V súčasnej dobe nie je na kolektory pre domácnosti aktívny žiadny dotačný program. Navyše, nejasné vyjadrenia o možnosti ich opätovného zavedenia spôsobujú vyčkávanie investorov. V dôsledku toho očakávame pokles predaja slnečných kolektorov v SR v roku 2012 minimálne o 20 až 30 %“, povedal M. Novák.

Dodal, že pritom podľa smernice 2009/28/ES malo by Slovensko v roku 2020 dosiahnuť 14 % podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie.

,,Nie je to až taký ambiciózny cieľ, ak si uvedomíme, že v roku 2005 bol tento podiel 6,7 % a do roku 2010 sa aj bez významnejších stimulov zvýšil na 9,5 %. Horšie je, že pri výrobe tepla a chladu by sa v roku 2020 spaľovanie pevnej biomasy malo podieľať až takmer 77 % a solárne teplo by malo dosiahnuť iba 3,7 % podiel. Dokonca aj v operačnom programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os Energie, v konkrétnej aktuálnej výzve z 23.3.2012 chýba slnečná energia, napriek tomu, že v predbežnej informácii z februára 2012 tam ešte bola. Dodatočne pribudli v programe zariadenia na energetické využitie biomasy  s max. výkonom do 30 MW_th a 10 MW_el “, uzavrel M. Novák.

História výroby slnečných kolektorov v SR

Začiatky hromadnej priemyselnej výroby termických slnečných kolektorov v Československu sa datujú do 70. rokov minulého storočia, paradoxne do obdobia  ropných embárg západného sveta arabskými štátmi. Dostatok energetických zdrojov z bývalého Sovietskeho zväzu bolo jednou z príčin rýchlejšieho prehlbovania zaostávania štátov východného bloku v energetickej a surovinovej náročnosti tvorby hrubého domáceho produktu za západnými štátmi. Zvrátiť tento stav mali štátne programy úspor energií a surovín, v rámci ktorých našli priestor na rozvoj aj OZE.

V tejto dobe jedným z cca 10 výrobcov kolektorov v ČSR bola v roku 1978 aj hlinikáreň ZSNP v Žiari nad Hronom, kde prakticky na rovnakom mieste sa do dnešných dní  bez prerušenia výroby vyrábajú slnečné kolektory. A od roku 1992 v spoločnom nemecko – slovenskom podniku THERMO|SOLAR, ktorý je dodnes na Slovensku jediný výrobca slnečných kolektorov  európskeho významu.

Po rozdelení Československa v rokoch 1993 až 2000 nastalo obdobie prepadu predaja slnečných kolektorov na Slovensku, kedy sa množstvá namontovaných slnečných kolektorov pohybovali podľa odhadov v rozmedzí od 600 do 3000 m²/rok. Od roku 2000 do r. 2005 sa ročná spotreba kolektorov pohybovala v rozmedzí od  5 000 do 7 000 m²/rok.

Obdobie r. 2006 až 2011:

Poznámka: Budúcnosť rozvoja slovenskej  solárnej  termiky do r. 2020  je obsiahnutá v „Národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných  zdrojov“ (Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR, zo 6.10.2010).